Je žemľovka kulinárskym zlyhaním?

Autor: Martin Matich | 3.8.2019 o 21:41 | Karma článku: 2,97 | Prečítané:  1154x

Pečivo, jablká, hrozienka, možno tvaroh, puding, ovocie alebo sneh… fantázii sa skrátka medze nekladú. S ryžovým nákypom, dukátovými buchtičkami či palacinkami už generácie súperí o titul najobľúbenejšieho sladkého obeda.

Žemľovka má svoje pevné miesto nielen na mnohých slovenských a českých, ale aj rakúskych či nemeckých (hlavne bavorských) stoloch. Ak by ste si však v reštaurácii vo Viedni chceli pomaškrtiť na tomto jednoduchom, ale znamenitom sladkom nákype, možno by ste ju na jedálnom lístku prehliadli. A nemusela by vás zachrániť ani znalosť nemčiny alebo iného svetového jazyka.

Žemľovka bez žemle?

Slovenské slovíčko „žemľovka“ totiž už na prvý pohľad prezrádza, ktorá surovina hrá vo výslednej zostave prím. Rovnako je na tom, samozrejme, čeština so svojou „žemlovkou“ či familiárnejšie „zemlbábou“. Medzi názvami rakúskych dobrôt by sme však slovo zodpovedajúce našej žemli – „Semmel“ či v nemecku používané „Brötchen“ – v súvislosti s našou žemľovkou hľadali márne. V nemčine prischlo obľúbenému dezertu úplné iné, podstatne kurióznejšie meno „Scheiterhaufen“, ktoré sa navyše spája s iným významom.

Nemci či Rakúšania sa radi hrajú so slovami a mohlo by sa zdať, že ani futbal ich nebaví väčšmi než ich skladanie. Čo slovenčina alebo angličtina vyjadrí viacerými krátkymi slovami, na to má Nemec naporúdzi jedno dlhé. Podobne sa k svojmu pomenovaniu dopracovala aj žemľovka alebo „Scheiterhaufen“. Záhadné slovo sa vlastne skladá z dvoch pojmov – „Scheiter“ a „Haufen“.

Dezert na udobrenie?

Ak chceme vypátrať ich význam, jednoduchšie bude v tomto prípade začať zozadu. O význame slovka „Haufen“ niet najmenších pochýb, ide totiž o hromadu. Znie to logicky, veď pri príprave žemľovky vytvoria jednotlivé ingrediencie pod drobnohľadom šéfkuchára v zapekacej miske poriadnu hŕbu.

Problém nastáva pri slovíčku „Scheiter“, ktoré by nám malo prezradiť, akú hromadu máme na mysli. Ak viete po nemecky, možno vám napadne neveľmi pozitívne vnímané sloveso  „scheitern“. Zlyhať, neuspieť, nepodariť sa. Zrodila sa vari žemľovka podobne ako slávny cisársky trhanec, ako z núdze cnosť? Chce nám nemčina naznačiť, že pri príprave zdanlivo jednoduchého sladkého pokrmu na nás číha množstvo nástrah? Alebo naopak – že ak sme pripálili viedenský rezeň, je dobrý nápad ponúknuť hosťovi na udobrenie tento dezert?

Pravda sa však skrýva kdesi inde. Slovo „Scheiter“ nie je odvodené od „scheitern“, ale od „Scheit“ (v množnom čísle sa najmä v Rakúsku a Švajčiarsku dodnes používa zastaralý tvar „Scheiter“), výrazu označujúceho malé naštiepané polienka alebo drevené kláty. Už v stredoveku sa slovo scīt používalo na hocičo oddelené či odseknuté. V prípade žemľovky je teda reč o hromade na plátky, kocky či iné útvary nakrájaného či nasekaného pečiva a ďalších surovín. Kto nemá rád sladké alebo si nepotrpí na kultúru vyjadrovania, povie bez obalu: hŕba odrezkov. Kedysi jedlo chudobných, dnes (zrejme v trochu bohatšej podobe) lahôdka.

Mimochodom, slovo Scheiterhaufen má v nemčine aj význam „hranica“. Nie však pozemkov, chotárov či štátov, ale taká, na ktorej vyhasol život Jany z Arku, Jana Husa, Giordana Bruna a mnohých ďalších nešťastníkov obvinených z bosoráctva či kacírstva. Opäť išlo o hromadu, tentoraz polien, ktoré kat so svojimi pomocníkmi navŕšil okolo odsúdeného pripútaného ku kolu a podpálil. Ale o tom je pri stole počas spoločného obeda lepšie pomlčať.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

Sex, drogy a rock and roll do tábora nepatria, vraví šéf skautov

Skauting vedie deti k zodpovednosti, hovorí šéf skautov.


Už ste čítali?