reklama

Mobil na záchode, neposlušné figúrky a vymyslené turnaje. Pravidlá porušil aj Kasparov

Hoci sa kráľovská hra už od pradávna pokladá za džentlmenskú záležitosť, v jej dlhoročnej histórii sa nájde aj niekoľko výnimiek. Túžba po výhre, prestíži či finančnej odmene je totiž občas silnejšia než vlastná česť.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

Najnovším príkladom takéhoto konania je laikovi dosiaľ neveľmi známy veľmajster Igors Rausis. Päťdesiatosemročný šachista sa narodil na území dnešnej Ukrajiny, za šachovnicou však postupne reprezentoval Lotyšsko, Bangladéš a Česko. Počas posledných dvoch rokov zaznamenal na hráča svojho veku prekvapivé zlepšenie a postupne sa začali vynárať podozrenia o možnom podvádzaní. Tie sa vo štvrtok preukázali ako pravdivé, keď ho rozhodcovia turnaja vo francúzskom Štrasburgu prichytili na toalete s mobilným telefónom, ktorý používal na analýzu svojej práve prebiehajúcej partie (britský denník The Daily Telegraph uverejnil aj fotografiu).

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Nečestné konanie pri partii však nie je iba doménou dvadsiateho prvého storočia ani sa neobmedzuje na využitie elektronických pomocníkov. Naše poznatky o šachu sa od jeho vynájdenia čoraz väčšmi prehlbujú, ľudský charakter sa však zjavne príliš nezmenil.

Pamäť alebo zrkadlo?

Prvé významné podozrenie z podvodu vo svete 64 polí sa datuje už do stredoveku. Už v tom čase sa objavili pokusy o hru naslepo. Na rozdiel od dnešnej praxe, keď dotyčný odvážlivec sedí k šachovnici otočený chrbtom so zaviazanými očami, pred vyše tisíc rokmi si mohol hráč so šatkou na očiach figúrky aspoň ohmatať. Istý arabský šachista začal hrávať otočený chrbtom k partii, zato však s otvorenými očami. Zlé jazyky tvrdia, že mu k skvelým výsledkom dopomohlo aj malé zrkadlo, ktoré šikovne držal v ruke.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Samostatnú kapitolu tvorí mýtmi opradený šachový automat prešporského rodáka Wolfganga Kempelena. V útrobách zdanlivo mechanicky fungujúceho stroja s podobou Turka sa totiž skrýval človek.

Nepodarené dotyky

Jeden z najčastejších kameňov úrazu predstavuje pravidlo známe aj ako „dotknuté – hrané“ (či „chytené – ťahané“ a pod.). Ako už prezrádza jeho názov, ak sa dotkneme figúrky, musíme ňou aj hrať, i keď sa nám to nehodí (napríklad preto, lebo vzápätí nájdeme lepší ťah).

Výnimku z tohto prísneho, no spravodlivého pravidla predstavuje situácia, keď chce hráč iba upraviť postavenie figúrky na šachovnici, napríklad z dôvodu, že nie je zrejmé, na ktorom políčku stojí. V takom prípade však na svoj zámer musí ešte pred jeho uskutočnením upozorniť súpera. Na medzinárodných turnajoch slúži na tento účel francúzsky výraz j’adoube (opravujem).

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Problém nastáva vo chvíli, keď sa súperi nezhodnú, či čarovná formulka zaznela a kedy sa tak stalo.

Koncom šesťdesiatych rokov sa juhoslovanský veľmajster Milan Matulovič ocitol bielymi figúrami na ťahu v nasledujúcej pozícii:

Milan Matulovič – István Bilek (1967), biely na ťahu
Milan Matulovič – István Bilek (1967), biely na ťahu 

V ostrej pozícii na chvíľu stratil prehľad, uchopil svojho strelca a posunul ho na pole f3. Ešte skôr, než stlačil hodiny, si všimol, že protivník mu ho môže vziať dámou. Strelca preto vrátil na pôvodné miesto a zahral ťah kráľom na g1, akoby sa nič nestalo. Bilek protestoval, Matulovič sa bránil, že slovo j’adoube povedal, iba mu akosi „uviazlo v hrdle“ a súper ho nepočul. Rozhodca mu dal za pravdu, nechal v platnosti ťah kráľom a partia sa napokon skončila remízou.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Matulovičovi sa podobné príhody stávali opakovane a pravidelne sa obhajoval podobne vykonštruovanými historkami ako v partii s Bilekom. Medzi súpermi mu preto prischla nelichotivá prezývka J’adoubovič.

Aj majster sveta sa utne

Toto základné pravidlo porušia občas aj najlepší z najlepších. V roku 1994 šachový svet pozorne sledoval tradične silne obsadený turnaj v španielskom meste Linares, kde za šachovnicu zasadol Garry Kasparov, už v tom čase hrajúca legenda a dlhoročný majster sveta dodnes mnohými považovaný za najlepšieho šachistu histórie. Okrem iných mu čelila aj v tom čase iba 17-ročná Judit Polgárová, z hľadiska ratingu i úspechov najsilnejšia šachistka všetkých čias.

Kasparov viedol čierne figúry a po 36. ťahu jeho súperky vznikla táto pozícia:

Judit Polgárová - Garry Kasparov (1994), čierny na ťahu (šachovnica z pohľadu čierneho)
Judit Polgárová - Garry Kasparov (1994), čierny na ťahu (šachovnica z pohľadu čierneho) 

Líder svetového rebríčka získal materiálnu prevahu jedného pešiaka, o výhru však ešte musel bojovať. Na chvíľu poľavil v pozornosť a posunul jazdca z d7 na c5. Pred stlačením hodín však zbadal, že tento ťah umožňuje Maďarke kontrovať strelcom na c6, napadnúť zároveň vežu a dámu so ziskom materiálu. Jazdca preto vrátil a neskôr posunul na f8, aby chúlostivé pole c6 kryla veža. Partiu napokon doviedol do víťazného konca.

Incident okorenila skutočnosť, že rozhodca sledujúci priebeh partie po inak neprípustnom ťahu čierneho nereagoval. Na druhej strane Polgárová proti pochybeniu svojho protivníka nenamietala. Po partii svoju zdržanlivosť vysvetlila rešpektom voči osobe Kasparova ako aj obavami z prípadnej straty času na premýšľanie, ktorý by jej v ďalšom priebehu hry chýbal.

Podobnému lapsusu sa pred desiatimi rokmi počas majstrovstiev sveta v bleskovom šachu nevyhol ani úradujúci šampión Magnus Carlsen. V časovej tiesni zahral prehrávajúci ťah a vzápätí sa ho pokúsil opraviť. Po upozornení zo strany súperky iba zalomil rukami a od partie bez podania rúk odišiel.

Video: Alexandra Kosteniuková vysvetľuje, ako zdolala Carlsena (anglicky, Carlsenov prehmat od času 6:26)

Dohoda namiesto boja

Niektoré podozrivé kroky sú však v súlade s pravidlami, prinajmenšom navonok. Často totiž ide skôr o taktizovanie. Na rozdiel od iných športov ponúka šach súperom možnosť dohodnúť sa na remíze, pričom pravidlá stanovujú iba spôsob ponuky remízy a jej prijatia či odmietnutia. Teoreticky tak možno ponúknuť remízu v akejkoľvek fáze partie.

Ak je teda nerozhodný výsledok výhodný pre obe strany (napríklad v záverečných kolách turnajov), partia môže pokojne trvať menej než 10 ťahov. Organizátori najvýznamnejších podujatí preto často zakazujú navrhnúť remízu počas istého počtu ťahov (obvykle 30).

Ako sa stať veľmajstrom: Vymyslite si turnaj

Občas hráčovi s nečistým svedomím pomôžu funkcionári. Na prelome tisícročí upútal šachovú verejnosť vzostup dovtedy neznámeho Rumuna menom Alexandru Crisan.Vplyvný obchodník za pomoci miestneho šachového zväzu „hrával“ na fingovaných turnajoch vo svojej vlasti, dôsledne sa vyhýbal medzinárodným podujatiam a konfrontáciám so svetovou špičkou.

Vymyslené turnaje „usporiadané“ na zvýšenie jeho ratingu a splnenie noriem pre udelenie titulov medzinárodného majstra či veľmajstra ho vyniesli až medzi päťdesiat najsilnejších hráčov sveta, čo neušlo pozornosti Medzinárodnej šachovej federácie FIDE. Tá Crisana prinútila nastúpiť v konkurencii silných veľmajstrov, aby dokázal svoju silu. Hneď prvý turnaj odhalil pravdu a vinník prišiel o všetko, čo dlhé roky budoval. Prípady fiktívnych šachových turnajov sú známe aj z Ukrajiny a Maďarska.

Podobné škandály sa zakaždým stretli s odsúdením zo strany FIDE a nasledovali tvrdé tresty. Zdá sa však, že aj medzi vyznávačmi rytierskej hry sa i naďalej občas objaví čierna ovca.

Martin Matich

Martin Matich

Bloger 
  • Počet článkov:  47
  •  | 
  • Páči sa:  6x

Človek s množstvom záujmov - od športu cez cudzie jazyky až po cestovanie. Zoznam autorových rubrík:  Jazykové perličkyŠportZo životaNa potulkách BratislavouNezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu