Svetová séria, každoročné stretnutie víťazov Americkej a Národnej ligy o korunu bejzbalového kráľa je pre milióny Američanov hotovým sviatkom. V roku 1919 však športovú udalosť roka v USA poškvrnilo sedem mužov odhodlaných pre peniaze obetovať svoju česť i športovú kariéru.
Základ pre podvod vytvorili pravidlá
Družstvo Chicago White Sox začiatkom uplynulého storočia len ťažko hľadalo konkurenciu a po triumfe v sezóne 1917 si partia okolo hviezdneho Joea Jacksona kládla opäť len tie najvyššie ciele. Do Svetovej série proti lídrovi Národnej ligy Cincinnati Reds hranej na päť víťazstiev vstupovali „biele pančuchy“ v pozícii jasných favoritov. O ich úspechu nepochybovala ani väčšina novinárov.
Kým navonok klub pripomínal dobre naolejovaný stroj, v kabíne to medzi jednotlivými súčiastkami poriadne škrípalo. Hráči otvorene dávali najavo nespokojnosť s výškou svojich platov i prístupom neobľúbeného majiteľa celku Charlesa Comiskeyho, ktorý odmietal dodržiavať vopred stanovené dohody. Kvôli absencii odborov však športovci nemohli na funkcionárov vyvíjať takmer žiadny nátlak. Vtedajšie pravidlá podvodom priam vychádzali v ústrety, keď zakazovali prestupy bez súhlasu oboch zúčastnených tímov. Pre nedocenených bejzbalistov totiž hazard často predstavoval jediné riešenie ich neuspokojivej finančnej situácie.
Obranca White Sox Arnold Gandil už v priebehu sezóny nadviazal kontakty s gamblerom Josephom Sullivanom. Príležitostne mu poskytol cenné informácie o forme či zdravotnom stave svojich kolegov a posmelený občasnými ziskmi sa odhodlal k odvážnemu kroku. Spoločne s ďalšími siedmimi spoluhráčmi sa rozhodol podať slabý výkon a úmyselne tak darovať Svetovú sériu protivníkom. Za každý ovplyvnený duel mala skupina okolo rodáka zo St. Paulu zinkasovať rozprávkovú sumu 20 000 dolárov (odmena pre víťaza Svetovej série predstavovala 5 000 dolárov). Časť mužstva však o škandále nemala ani potuchy.
Lož mala krátke nohy
Kolesá stávkovej mašinérie sa rozbehli. Bookmakeri okamžite po uzavretí dohody zaregistrovali ohromný nárast vkladov na úspech Cincinnati a klebety o vopred istom výsledku série sa začali šíriť rýchlosťou blesku. Prvé stretnutia skutočne prebiehali podľa očakávaného scenára. Reds si pohodlne vypracovali vedenie 4:1 a od životného výsledku ich delil už len jediný úspešný zápas.
Atmosféra v Chicagu sa dala krájať. Nápadne mizerné vystúpenia previnilcov vzbudzovali podozrenie, navyše stávkari s platbami meškali. Hráči sa preto rozhodli od dohody upustiť a hrať naplno. Po dvoch víťazstvách znížili „pančuchy“ na 3:4, veľký obrat sa však nekonal. Arnold Rothstein, známy mafián, zúril. Na outsidera totiž stavil nemálo peňazí, o ktoré v žiadnom prípade nehodlal prísť. Začal sa vyhrážať Claudeovi Williamsovi. Nadhadzovač White Sox sa vyľakal a viacerými hrubými chybami v úvode ôsmeho duelu rozhodujúcou mierou prispel ku konečnej porážke favorizovaného družstva.
Výsledok série (rovnako ako výkony niekoľkých hráčov) od počiatku nedával spať priaznivcom, novinárom ani funkcionárom. Známy športový publicista Hugh Fullerton adresoval kompetentným ostré slová. „Spôsob, akým White Sox zmanipulovali túto sériu bol nechutný, najlepšie by bolo, pokiaľ by sa žiadny ďalší ročník už nikdy neuskutočnil,“ napísal vo svojom stĺpčeku.
Nevinný, a predsa potrestaný?
Prípadom sa napokon začali zaoberať príslušné orgány. Dvaja z ôsmich obvinených previnilcov sa najprv priznali, pred súdom však trvali na svojej nevine. Zápisnice z výsluchov záhadne zmizli a objavili sa až niekoľko rokov po skončení procesu. Najmä vďaka chýbajúcim dôkazom si všetci obžalovaní napokon z úst poroty vypočuli oslobodzujúci verdikt.
Definitívnu bodku za zamotaným prípadom dal až ligový komisár Kenesaw Mountain Landis v roku 1921. Prvý muž amerického bejzbalu naparil všetkým ôsmim vinníkom doživotný dištanc. Vo svojom rozhodnutí uviedol:
„Žiadny hráč, ktorý zmanipuluje zápas alebo to prisľúbi, vedome sa schádza so skorumpovanými hráčmi alebo gamblermi a diskutuje s nimi o podvádzaní, pričom okamžite neinformuje svoj klub, si napriek rozhodnutiu súdu už nikdy nezahrá profesionálny bejzbal.“
Absolútny zákaz činnosti sa nevyhol ani Joeovi Geodenovi, obrancovi St. Louis Browns, ktorý sa o podvode dozvedel od hráča Chicaga Charlesa Risberga a vzápätí uzatvoril niekoľko stávok.
Na prvý pohľad spravodlivé rozhodnutie však malo aj svoju tienistú stránku. Najväčšia hviezda tímu Joe Jackson sa do osídel stávkovej mafie podľa výpovedí spoluhráčov nikdy nezaplietol. Priťažil si podpisom priznania svedčiacom o opaku, urobil tak však len pod nátlakom zo strany Risberga. Ten sa mal vyhrážať jeho rodine. Až do konca života sa známy poliar usiloval o zrušenie dištancu, ale kladnej odpovede sa nedočkal.
„Storočná kliatba“ ako pomsta za premárnenú šancu?
Škandál, ktorý vošiel do histórie pod názvom Black Sox (čierne pančuchy – narážka na názov klubu), znamenal definitívny koniec úspešnej éry slávneho mužstva. Bez viacerých kľúčových hráčov sa White Sox prepadli na chvost tabuľky a Svetová séria pre nich ostala zakliata až do roku 2005. Žeby trest za pohrdnutie ojedinelou príležitosťou?
