Keď hokejový grál nenašiel svojho držiteľa

Autor: Martin Matich | 27.11.2015 o 14:47 | Karma článku: 2,82 | Prečítané:  299x

Finálová séria medzi Montrealom Canadiens a Seattle Metropolitans stelesňovala rivalitu medzi kolískou hokeja a jej večným prenasledovateľom z USA. Odpoveď na otázku, kto je najlepší, však na jar 1919 ostala nezodpovedaná.

Vrchol sezóny mohol len ťažko ponúknuť väčší šláger než reprízu finále spred dvoch rokov. Družstvo zo západu Spojených štátov vtedy triumfovalo 3:1, čím ukončilo kanadský monopol na Stanleyho pohár. Po ročnej odmlke mal šampión Pacifickej pobrežnej hokejovej asociácie cennú trofej opäť na dosah ruky. Slávne kanadské zoskupenie však túžilo po odvete. V ich prospech hovoril početnejší káder, súperom však zase hralo do kariet domáce prostredie, na ktoré sa mohli spoľahnúť počas celej série hranej na tri víťazstvá.

Namiesto mantinelov mreže

Ešte pred prvým buly zasiahla americký tím nečakaná rana. Kapitán Bernie Morris uprednostnil šport pred povinnou vojenskou službou, ale snaha vyhnúť sa odvodu narazila na nepochopenie úradov. Subtílneho pravého obrancu neminul exemplárny trest za dezerciu. Od milovaného hokeja si nútene oddýchol, keď putoval rovno do neslávne známeho Alcatrazu. Na korčule sa vrátil až o rok vďaka skráteniu väzby na polovicu.

Na pravidlách záleží

Podobne ako v predošlých ročníkoch aj v marci 1919 sa obe strany dohodli na kompromise ohľadne pravidiel. Nepárne stretnutia sa mali hrať podľa regúl Pacifickej pobrežnej hokejovej asociácie (PCHA – domovskej ligy Seattlu Metropolitans), ostatným duelom zase udávali tón mierne odlišné predpisy Národnej hokejovej ligy zastrešujúcej Habs. Tie počítali na ľade iba so šiestimi hráčmi (brankárom, dvomi obrancami a tromi útočníkmi), kým v PCHA dopĺňal sexteto mužov ešte takzvaný rover, akýsi spojovací článok medzi defenzívou a ofenzívou.

Úvod série sa niesol jasne v réžii domácich, ktorí súpera zdecimovali výsledkom 7:0. Opora zadných radov Canadiens Bert Corbeau navyše dohrávala zápas so zranením a sériu dokončila len v pozícii náhradníka.  Montreal však nezložil zbrane a v ďalšom meraní síl zaknihoval cenný triumf 4:2 najmä vďaka presnej muške Newsyho Lalonda. Neskorší člen siene slávy sa totiž postaral o všetky góly svojho celku. Metropolitans opäť naklonili misky váh na svoju stranu po výhre 7:2 a od Stanley Cupu ich delil už len jediný krok.

Na dno svojich síl a ešte hlbšie

Vo štvrtom dueli hranom podľa pravidiel NHL sa očakávala nadvláda hostí, hokejisti Seattlu poháňaní túžbou ukončiť sezónu však kládli mimoriadne tuhý odpor. Súboj sa veľmi rýchlo zmenil na exhibíciu brankárov. Ani legendárny Georges Vezina, strážca svätyne Habs, ani jeho náprotivok Harry „Hap“ Holmes nepustil za svoj chrbát jediný puk. Šesťdesiat minút riadneho hracieho času rozhodnutie neprinieslo a k slovu sa dostalo predĺženie. Lenže obe bránky boli akoby zakliate. Tesne pred koncom druhej pridanej tretiny mal gól na hokejke hosťujúci Louis Berlinguette, v dobrej pozícii však minul. Prešlo neuveriteľných 100 minút, no diváci na presný zásah čakali márne. Väčšina hráčov na oboch stranách priamo na ľade od vyčerpania skolabovala a stretnutie tak bolo ukončené ako remíza. Za strhujúce športové divadlo odmenilo publikum protagonistov búrlivými ováciami.

Náležitú drámu ponúkla aj konfrontácia s poradovým číslom päť. Domáci v prvých dvoch tretinách vrhli všetky sily do útoku, odvážnou taktikou si vypracovali náskok 3:0 a od zisku pohára ich delilo posledných 20 minút. Za ofenzívny uragán však vyčerpaní hráči amerického družstva zaplatili privysokú daň. Záver stretnutia sa už hral podľa nôt Montrealčanov, ktorí si napokon vynútili predĺženie. V ňom sa domáci krídelník Cully Wilson od únavy zrútil pri mantineli a nemohol pokračovať v hre. Hoci na striedačke sedel Frank Foyston, jediný náhradník Metropolitans, ani on sa do diania na ľade kvôli zraneniu kolena zapojiť nedokázal. Seattle tak zostal oslabený, čo dokonale využil Jack McDonald na dosiahnutie rozhodujúceho zásahu a vyrovnanie série.

Po hokejových hodoch kosila chrípka

Po dvoch výnimočne dlhých stretnutiach mali viacerí hráči problém opustiť štadión. Niektorí dokonca putovali priamo do nemocnice s vysokými horúčkami a bolesťami. Diagnóza znela hrozivo: španielska chrípka, ochorenie, ktoré si vyžiadalo viac životov než prvá svetová vojna.

Vyčerpaní hráči pravidelne siahajúci na dno svojich síl predstavovali pre zmutovaný smrtiaci vírus nesmierne ľahký cieľ. Odhady hovoria, že sa nakazili už počas jedného z dvoch dní voľna medzi štvrtým a piatym zápasom. Päť hráčov Canadiens spoločne s manažérom Georgeom Kennedym nebolo schopných nastúpiť na šiesty zápas, ktorý mal definitívne určiť víťaza play-off. Zdravotné komplikácie šarapatili aj v domácej šatni, pravda, nie s takým devastačným účinkom.

Hostia tak zrazu nemohli poskladať kompletný tím. Majiteľ Habs preto prišiel s obrovským športovým gestom, keď sa rozhodol Stanleyho pohár prenechať súperovi. Pete Muldoon, prvý muž lavičky Seattlu, si však veľmi dobre uvedomoval, že rozhodnutie o najlepšom nepadlo medzi mantinelmi, a preto rezolútne odmietol. Po prvý raz v histórii tak na slávnu trofej nevygravírovali mená jej držiteľov. Zmienka o nedokončenom finále pribudla na jeden z jej kruhov až po bezmála troch dekádach v roku 1948.

Hoci väčšina hokejistov ťažkú chorobu napokon prekonala a vrátila na korčule, jeden z nich toľko šťastia nemal. Joe Hall po niekoľkých dňoch podľahol zápalu pľúc. Navyše George Kennedy sa už nikdy celkom nezotavil a tesne pred dovŕšením štyridsiatky na jeseň 1921 zomrel.

Cesty oboch klubov sa po neukončenom finále definitívne rozišli. Kým Canadiens patrí s 24 titulmi prvá priečka v historickej tabuľke NHL a dodnes platia za jednu z najrenomovanejších športových značiek na svete, nad hokejom v Seattli sa čoskoro začalo zmrákať. O rok neskôr bojovala zostava okolo omilosteného Bernieho Morrisa o Stanley Cup naposledy. Proti ottawským senátorom ťahali za kratší koniec a v roku 1924 tím podobne ako celá PCHA dokonca zanikol.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?