O drese, ktorý nikdy nepatril žiadnemu hráčovi

Autor: Martin Matich | 8.10.2015 o 19:43 | Karma článku: 10,84 | Prečítané:  11281x

Ku každému hokejistovi neodmysliteľne patrí číslo na jeho drese. Stiahnutie čísla z obehu je preto čestným rituálom, ktorý si užijú len tí najlepší. Spomedzi 122 vyradených tričiek v NHL pútajú najväčšiu pozornosť dva exempláre.

Prvým je nedotknuteľná 99 navždy zasľúbená Wayneovi Gretzkému, zrejme najlepšiemu hráčovi všetkých čias. Nijaký ďalší športovec už s ňou na zápas najprestížnejšej hokejovej ligy sveta nenastúpi. Minnesotská jednotka sa zase zapísala do histórie oveľa menej impozantným, ale o to bizarnejším spôsobom.

Po hodoch sedemročný pôst

Práve na severe USA už vyše storočie tepe srdce amerického hokeja. Hoci Minnesota nepatrí medzi najľudnatejšie štáty, môže sa popýšiť najvyšším počtom registrovaných hráčov v celej krajine. Vďaka svojej polohe, ale najmä neobyčajne silnej vášni pre zimný kolektívny šport číslo jeden typickej pre kolísku hokeja prischla štátu prezývka 11. provincia Kanady. U väčšiny miestnych hrá totiž prvé husle aj napriek silnej konkurencii bejzbalu, basketbalu či amerického futbalu práve hokej. Stretnutia žiackych, prípadne univerzitných družstiev bežne sledujú tisícky ľudí, absolútny rekord návštevnosti predstavuje 21 000 divákov sledujúcich finále vlaňajšieho stredoškolského turnaja. Pre porovnanie, priemerný počet fanúšikov na domácich zápasoch floridských panterov, dlhoročných členov NHL, sa v uplynulej sezóne ledva prehupol cez hranicu 11 000.

Ani skvelé podmienky však do regiónu najsledovanejšiu hokejovú súťaž sveta dlho pritiahnuť nedokázali. Až pri príležitosti 50. výročia založenia ligy prijala tzv. pôvodná šestka (Original Six - Montreal, Toronto, Chicago, Detroit, Boston a New York) medzi seba nových členov. Jedným zo sexteta nových prírastkov sa stal aj tím Minnesota North Stars s domovom v Bloomingtone. Počas takmer celého svojho pôsobenia medzi elitou striedali hviezdy úspešné chvíle s obdobiami strádania a finančných problémov. V sezónach 1980/81 a 1990/91 siahalo populárne mužstvo dokonca na Stanley Cup, vždy však stroskotalo na poslednej prekážke.

Ani vydarené účinkovanie z počiatku deväťdesiatych rokov nezažehnalo finančné problémy, v ktorých sa klub ocitol po niekoľkých zmenách vlastníka. Hroziacu katastrofu mohol odvrátiť presun do väčšej arény v Minneapolise, ale mesto plány manažéra Norma Greena zmietlo zo stola. Kanadskému podnikateľovi napokon došla trpezlivosť a po skončení sezóny 1992/93 celok presťahoval na juh USA do Texasu, kde pôsobí dodnes ako Dallas Stars, pravda, pod iným majiteľom.

Odchod milovaného mužstva priaznivcom zlomil srdcia, Minnesota však nezostala bez hokejovej smotánky dlho. Už koncom deväťdesiatych rokov ohlásil prvý muž súťaže Gary Bettman ďalšiu expanziu. Medzi štvoricou vyvolených sa ocitlo aj mesto Saint Paul - od roku 2000 sa stalo sídlom nového tímu Minnesota Wild. Aj keď väčšina fanatikov prijala divochov s obrovským nadšením, niektorí  neprestajne trúchlili za North Stars. „Spolu s priateľom sme navštívili jeden z posledných domácich duelov pôvodného tímu. V posledných minútach na veľkú časť návštevníkov doľahol skľučujúci smútok, množstvo z nich zostalo po záverečnej siréne sedieť na miestach. Bolo nesmierne ťažké vstať a odísť preč. V práci som na túto tému hovoril s mnohými zákazníkmi, ktorí s nostalgiou spomínajú na North Stars a nechcú sledovať hru Wild,“ vystihol atmosféru istý fanúšik.

Takmer desať rokov vypredané

Napriek istej rozpoltenosti časti hokejovej verejnosti záujem o vstupenky na úvodné zápasy nového zoskupenia na čele s Hendricksonom, Sušinským, Gáboríkom či Sekerášom presiahol aj tie najsmelšie očakávania. Vstupenky sa rozchytali rýchlosťou blesku. Navyše v snahe pritiahnuť na štadión ešte viac zvedavcov sa vedenie uchýlilo k dovtedy nevídanému marketingovému ťahu.

Tesne pred úvodným buly historicky prvého domáceho stretnutia medzi divochmi a letcami z Philadelphie vzdal majiteľ klubu hold všetkým priaznivcom, keď pod strechu novej arény vyvesili dres s číslom 1 a nápisom Minnesota Wild Fans na chrbte. Žiadny člen družstva si tak jednotku, ktorá zostane navždy zasvätená skalným podporovateľom, nikdy neobliekol. Ako jediné spomedzi všetkých vyradených tričiek nepatrí žiadnemu hráčovi, ale obyčajným ľuďom.

Hoci toto gesto vyznieva trochu teatrálne, ba až bizarne, fanúšikovia časom dokázali, že poctu za martýrium z deväťdesiatych rokov si zaslúžia. Počas viac než 400 odohraných stretnutí v rade od septembra 2000 do marca 2010 by ste v Excel Energy Centre hľadali čo i len jedno prázdne sedadlo márne. Na radosť tisícok hokejových nadšencov dostala Minnesota druhú šancu a pevne ju chytila za pačesy.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?