Ľahko na cvičisku, ťažko na bojisku

Autor: Martin Matich | 14.9.2015 o 17:30 | Karma článku: 1,76 | Prečítané:  442x

Blýska sa slovenskému tenisu na lepšie časy? Tereza Mihalíková s Viktóriou Kužmovou sa môžu popýšiť juniorskými grandslamovými titulmi, nezaostávajú ani chlapci, majstri Európy do 18 rokov. Na mladé pušky však číha veľa nástrah.

Prechod z juniorského okruhu na profesionálny je náročný nielen fyzicky, ale predovšetkým mentálne. Iní, zväčša ostrieľanejší súperi, viac turnajov v oveľa rýchlejšom slede, cestovanie i nováčikovská daň v podobe úvodných porážok, to všetko zvyšuje tlak na psychiku nádejného tenistu. Svoju úlohu často zohrajú i zdravotné či finančné ťažkosti. Na svetovej, ale aj domácej scéne nájdeme celú plejádu, ktorá svoj potenciál z rôznych príčin nenaplnila.

Lamine Ouahab: Keď je pôvod na ťarchu

Alžírsky rodák patril začiatkom nového milénia medzi najväčšie talenty. Počas svojich tínedžerskych rokov si pripísal skalpy neskorších hviezd bieleho športu Gasqueta, Söderlinga alebo Berdycha. Na Wimbledone dokonca v roku 2002 bez straty setu porazil Rafaela Nadala a siahal po senzačnom titule, ten sa mu však  v poslednej chvíli po finálovej prehre s Austrálčanom Toddom Reidom vyšmykol z rúk. Ako nádej afrického tenisu získal voľnú kartu na olympijské hry, ale v Aténach sa po vyradení v úvodnom kole dlho neohrial. Málokto tušil, že účasť pod piatimi kruhmi bude jedným z vrcholov jeho kariéry.

Nasledujúce roky totiž niekdajšia štvorka juniorského singlového rebríčka strávila potĺkaním na ITF podujatiach s občasným nahliadnutím na challengerové turnaje. Atmosféru grandslamovej hlavnej súťaže okúsil len v Melbourne pred šiestimi rokmi, keď po úspešnom zvládnutí kvalifikácie nestačil na favorizovaného Floriana Mayera. O niekoľko mesiacov nato sa ocitol na 114. priečke renkingu, svojom doterajšom maxime.

Pravda, Ouahab neupadol do zabudnutia len vlastnou vinou. Od prvých krokov medzi profesionálmi narážal na množstvo prekážok aj vinou minimálnej podpory zo strany miestnej tenisovej federácie. „Hráči arabského pôvodu si musia mnohé veci zabezpečovať vo vlastnej réžii,“ odkryl v jednom z rozhovorov trpkú realitu. Hoci od roku 2013 reprezentuje Maroko, situácia sa podľa jeho vlastných slov veľmi nezmenila: „Vlani som vôbec nezískal vízum na cestu do Veľkej Británie, nemohol som sa teda zúčastniť ani kvalifikácie Wimbledonu. Pred Roland Garros 2015 som sa zase nedokázal naplno koncentrovať na tréning, musel som totiž dlhé týždne čakať na potrebné dokumenty pre manželku, aby ma mohla prísť povzbudiť.“ Kľúčovým problémom je však najmä nedostatok financií. „Už zhruba päť rokov som bez trénera, jednoducho si ho nemôžem dovoliť. Federácia navyše pokrýva len pätinu potrebných výdakov,“ posťažoval sa.

Dnes už 30-ročný hráč pritom tenisovú abecedu rozhodne nezabudol. Na domácom podniku v Casablance v pozícii držiteľa voľnej karty zdolal obhajcu triumfu Guillerma Garciu-Lopeza, člena širšej svetovej špičky, a dokráčal až do štvrťfinále.

Maria-Emilia Salerniová: Rýchly vzostup, trpký koniec

Príchod nenápadnej Argentínčanky na scénu pripomínal kométu. Na rozdiel od väčšiny svojich krajaniek nebola typickou antukárkou, väčšinu svojich najväčších úspechov dokonca dosiahla na rýchlych povrchoch. Ako 17-ročná ovládla dvojhru dievčat na posvätnej londýnskej tráve. Na ceste za svojím životným výsledkom nedala šancu ani neskôr oveľa úspešnejšej Samanthe Stosurovej. Skvelú sezónu 2000 podčiarkla víťazstvom na US Open bez straty jediného setu a začalo sa hovoriť o novej budúcej svetovej jednotke.

Možno aj tieto priveľké očakávania Juhoameričanke v ďalšom napredovaní uškodili. Namiesto slávy a trofejí prišla stagnácia a trápenie. Až v roku 2008 sa prebojovala do svojho prvého a jediného finále turnaja WTA. V kolumbijskej Bogote nestačila na Llagosterovú Vivesovú, no napriek porážke sa po skončení podujatia ocitla na svojom najvyššom umiestnení v rebríčku - 65. pozícii. Ďalšie napredovanie jej zmarili časté zranenia, kvôli ktorým už v 26 rokoch zavesila raketu na klinec. Odišla v tichosti, bez ovácií, v ostrom kontraste s juniorskou dráhou.

Lukáš Lacko: Stabilita vyprchala

Po príklad nevyužitého talentu nemusíme chodiť ďaleko. Slovenská dvojka sa pred jedenástimi rokmi objavila medzi 10 najlepšími juniormi predovšetkým vďaka víťazstvám na solídne obsadených turnajoch v paraguajskom Asuncióne, rodných Piešťanoch či Luxemburgu a štvrťfinálovej účasti na Roland Garros (nasledujúcu sezónu prešiel až medzi elitné kvarteto). Po boku Pavla Červenáka a Petra Miklušičáka získal aj striebro z európskeho šampionátu do 18 rokov. V mladom veku zdobila nášho tenistu konzistencia výkonov, s pribúdajúcim časom sa však vytratila. Najlepší výsledok zverenca Karola Becka v seniorskej kariére predstavuje finále podujatia ATP v Záhrebe. Počas posledných mesiacov bojuje kedysi 44. tenista sveta s obrovským výpadkom formy, zaslúžene stratil stabilné miesto v prvej stovke i daviscupovej nominácii a na dvorci často pôsobí dojmom, akoby šport preňho už nebol prioritou číslo jeden.

Romana Tabak: Človek mieni, kliešť mení

Mladá Bratislavčanka sa do povedomia verejnosti zapísala ako účastníčka jednej z prvých reality show vysielaných v našich končinách Hľadá sa supermodelka. Zo súťaže neskôr odstúpila, aby sa mohla naplno venovať tenisu, čo sa neskôr ukázalo ako prezieravý krok. Pred štartom Wimbledonu 2008 s našou reprezentantkou nikto nepočítal, veď účasť v hlavnej súťaži si musela vybojovať v kvalifikácii, stala sa však čiernym koňom All England Clubu. Po skvelých predstaveniach proti Mladenovicovej a Hercogovej si v semifinále zmerala sily s domácou hviezdičkou Laurou Robsonovou. Veľká favoritka na kurte jednoznačne dominovala, ale Romana poriadne mútila vody.

Na ženskom okruhu sa presadzovala pozvoľnejšie, pribrzdila ju operácia menisku aj komplikovaná chrípka. Napriek tomu sa dostala do tretej svetovej stovky a mala našliapnuté oveľa vyššie, no sen o športovom úspechu sa zrútil ako domček z kariet. Všetko sa začalo nenápadným uhryznutím kliešťa a fľakom na lopatke, ďalšie problémy na seba nenechali dlho čakať. Lymská borelióza prinútila slovenské želiezko povedať životu tenistky predčasné zbohom.

Kristína Kučová: Bez rizika i prelomového výsledku

Až do víťazného ťaženia Terezy Mihalíkovej na Australian Open bola mladšia zo sesterského dua jedinou Slovenkou v ére samostatnosti so singlovým titulom z podujatia veľkej štvorky. Jej najväčšia chvíľa prišla v roku 2007. Na US Open síce nepredvádzala oku lahodiaci tenis, ale napokon senzačne triumfovala. Kritici už v tých časoch vyčítali šampiónke hru založenú na trpezlivej obrane a vyčkávaní na chyby protivníčok takpovediac bez rizika. Čas im zatiaľ dáva za pravdu.

Na sľubný výsledok Kučová nenadviazala, už niekoľko rokov tápe pod hranicou svetovej stovky, konkurencia ju prevyšuje obzvlášť na tvrdom povrchu a tráve. Výraznejší posun smerom nahor zostal zakliaty aj po lanskom semifinále na profiokruhu v Bukurešti či deviatich prvenstiev na podnikoch série ITF.

Kam ďalej?

V tejto chvíli je ešte nesmierne ťažké predpovedať, v čích šľapajách budú naše talenty kráčať. Najväčšmi vystrkuje rožky Mihalíková, ktorá 6 tohtosezónnych štartov na ITF podujatiach premenila na 2 tituly, podobný kúsok sa podaril aj Kužmovej. Trio našich zlatých „chalanov“ Alex Molčan, Patrik Néma a Lukáš Klein zatiaľ robí na najmenších seniorských turnajoch Futures iba svoje prvé nesmelé kroky.

Ostáva nám iba dúfať, že mladá krv nám aj naďalej prinesie toľko radosti ako v uplynulých mesiacoch.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?