Nové zmeny boli pripravené údajne na základe prieskumov zohľadňujúcich frekvenciu cestujúcich. Výber zastávok však skôr svedčí o použití lotérie, inak si totiž zaradenie niektorých bodov do zoznamu nemožno vysvetliť. Napríklad zastávku Dudvážska na Kazanskej ulici denne od rána do večera hojne využívajú obyvatelia tamojšieho sídliska, to isté platí aj pre neďalekú Toryskú pri supermarkete či Kvačalovu na Záhradníckej.
V žiadnom prípade nezívajú prázdnotou ako niektoré iné zastávky, ktoré však škrtanie z akýchsi záhadných príčin prežili. Dopravný uzol Cintorín Vrakuňa leží mimo obytnej zóny, s výnimkou niekoľkých dní v roku je v porovnaní s mnohými zmienenými zastávkami frekventovaný oveľa menej a ako prestupná stanica na linku 208 (prípadne z nej) sa taktiež využíva len sporadicky. Napriek tomu ale zostáva stálou zastávkou, podobne ako s výnimkou letných prázdnin a teplých víkendov beznádejne opustená Železná studnička.
Nemávame na vodiča, sporíme len naoko
Pozitívne možno vnímať aspoň zrušenie povinného „mávania“ na vodičov pred nastupovaním, po novom postačí stáť tak, aby si šofér cestujúceho včas všimol. Podobné opatrenie na jednej strane pasažierov nepochybne poteší, zároveň však v návrhu vytvára dve značné trhliny:
1. Na zastávkach obsluhovaných viacerými spojmi (námatkovo stačí uviesť spomínanú Dudvážsku, Jungmannovu, či Ul. 29. augusta) sa obzvlášť počas rannej a odpoludňajšej špičky pomerne často stretávajú napr. dva autobusy. Vodič neskôr prichádzajúceho spoja nebude cez vozidlo svojho kolegu na chodník dobre vidieť a väčšina cestujúcich sa zase nestihne presunúť do priestoru za prvé vozidlo. Vodič sa tak bude musieť vysporiadať s dilemou. Buď zastaví - možno zbytočne - alebo bude pokračovať ďalej a pár ľudí zrejme bude mať smolu.
2. Keďže vodič bude povinný zastavovať v prípade, že na zastávke niekoho zaregistruje deklarované šetrenie sa zrazu dostane na vedľajšiu koľaj. Na mnohých zastávkach na znamenie totiž v 99% prípadov bude stáť nie jeden človek, ale dokonca menšia či väčšia skupinka. Úspora emisií, tepla a na sekudnu presná jazda podľa grafikonu opäť zostane len na papieri, nehovoriac o existencii tzv. dopytového systému otvárania dverí umožňujúcom otvoriť výlučne jeden vstup do vozidla.
Kam sa schovalo tlačidlo?
Hľadanie signalizácie vodičovi v bratislavskej MHD sa často podobá na napínavú detektívku. Iný model, iné rozmiestnenie dôkazných predmetov. Raz je nad dverami, vzápätí vedľa tlačidla na otváranie dverí na tyči nad prístrojom na označovanie cestovných lístkov a niektoré sa dokonca v samom zúfalstve vyštverali na strop autobusu. Nízky detektív, teda pasažier, naráža na problém zaváňajúci diskrimináciou. Ešte mení aj farby ako chameleón od bielej cez červenú až po čiernu. Chvalabohu, na zastávke ktosi stojí, katastrofa je odvrátená.
Celý chaos ešte umocnil na druhú príchod nových trolejbusov. Netreba si zvykať len na otváranie dverí priložením dlane, ale aj vyhlásiť pátranie po tlačidle na znamenie.
Ani ryba, ani rak
Septembrová zoštíhľujúca kúra stálych zastávok v hlavnom meste bude mať prinajlepšom kozmetický efekt. Múdre hlavy pri snahe o optimalizáciu zvolili polovičaté riešenie, od ktorého si sľubujú nerealistické výsledky. Na rozmary generálov však doplatia pešiaci - nápadne vzrastie výskyt mrzutých cestujúcich i vodičov.