Bariéry okolo nás a v nás

Autor: Martin Matich | 25.8.2015 o 0:29 | Karma článku: 3,45 | Prečítané:  376x

Žijeme v dobe, ktorá zdanlivo kladie veľký dôraz na rovnosť príležitostí. V praxi je však toto heslo často len obyčajnou frázou. Svoje by o tom vedeli rozprávať aj ľudia so zdravotným znevýhodnením.

Integrácia hendikepovaných na Slovensku ešte stále pokrivkáva, hoci zákony neochvejne tvrdia opak. Žiaľ, naša spoločnosť na akceptovanie akejkoľvek inakosti ešte stále nedozrela. Málokto si uvedomuje, že stačí zlomok sekundy a každý sa môže znenazdajky ocitnúť na opačnej strane barikády.

Ide to aj normálne

Viedeň. Horúci júlový deň prilákal na návštevu legendárneho zámku Schönbrunn davy ľudí. Nechýba medzi nimi ani staršia žena na invalidnom vozíku v sprievode elegantného sivovlasého pána, zrejme manžela. Do miestnej zoologickej záhrady vedú kroky počerného tridsiatnika opierajúceho sa o dve barle. Každú chvíľu sa zastaví a oddychuje, ale ani chýbajúca dolná končatina mu nezabráni užiť si mimoriadne teplé leto. Napriek svojej odlišnosti nepriťahuje pohľady ostatných turistov, malé deti na neho zvedavo neukazujú prstom.

Chvíľa odpočinku na lavičke v parku. Ticho zrazu preruší nenápadné zavrčanie motorčeka. Správca areálu na segwayi? Ale kdeže, len drobná pani v rokoch sa aj s výdatnou pomocou elektrického vozíka vybrala na čerstvý vzduch. Okoloidúci párik mladých zaľúbencov jej zaželá dobrý deň. Odpovie chrapľavým, sotva počuteľným hlasom. Srší však z neho človečina.

Obdobná situácia je v Bratislave (a vlastne kdekoľvek inde na Slovensku) takmer utópiou. Nábrežia, záhrady, obchody, divadlá, prírodné či kultúrne pamiatky. Viac než jedného, nanajvýš dvoch hendikepovaných nájdete len ťažko. Nie je ich u nás veru menej než v západnej Európe, len nechodia medzi ostatných. Niektorí nemôžu, iní ani nechcú. Neustále sa totiž potýkajú s množstvom prekážok.

Po schodoch, po schodoch…

Bezbariérový prístup na úrady, do práce či školy stále nie je samozrejmosťou. Na alternatívu sa dokonca často nemyslí ani pri rekonštrukcii. Bizarne vyznieva napríklad obnova polikliniky v bratislavskej Vrakuni. Zhruba dve desiatky hrdzavých schodov v havarijnom stave konečne nahradili nové, ale na výmenu zničenej rampy sa už akosi zabudlo. Práve na prvom poschodí má pritom vzniknúť denný stacionár určený predovšetkým seniorom. Ako sa tam dostanú zrejme nikoho nezaujíma. Na jednej strane chceme slabších začleniť do spoločnosti, no zároveň im kladieme polená pod nohy.

Problém nastáva aj pri cestovaní mestskou hromadnou dopravou. Samozrejme, modernizáciu vozového parku nemožno uskutočniť mávnutím čarovného prútika za jeden deň ani rok a postupne napredujeme. Trolejbusová linka 202 je podľa grafikonu obsluhovaná výlučne nízkopodlažnými vozidlami. Dôvod na oslavu? Ani nie, stačí sa pozrieť na iné trasy. Trnávku s nemocnicou na Kramároch spája trolejbus 204. Viac než tri štvrtiny tamojších spojov sú plné vysokých schodov. Dvestopäťka, ďalšia alternatíva s konečnou na Rádiovej, je na tom ešte horšie. Zimný štadión, pri ktorom každú chvíľu zastavuje, vonia novotou. Jeden hokejový šampionát sme usporiadali, organizácia ďalšieho nás čaká. Raz darmo, masy musia dostať chlieb a hry.

…čo sme kto za ľudia

Na každom kroku však číhajú aj oveľa zákernejšie prekážky. Dlhé skúmavé pohľady, posmešky a predsudky sú prekonateľné omnoho ťažšie než tisíc tých najvyšších schodov.

Ak nechceš v slovenských končinách priťahovať pozornosť, nesmieš ničím vyčnievať. Súdime podľa stereotypov. Maďar je automaticky šovinistom, Rómka zlodejkou a homosexuál zberateľom kabeliek. Jazva na nohe znamená stigmu spôsobujúcu div nie urieknutie, vozík neschopnosť, ba priam menejcennosť.

Skutočné bariéry predstavujeme práve my, naše vnímanie a konanie. Skúsme pristupovať k ľuďom s postihnutím ako k seberovným. Nepotrebujú ľútosť, stačí im šanca.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?