Nahota na predaj, noviny na občiansky preukaz, v ďalšom volebnom období možno aj internet

Autor: Martin Matich | 2.8.2015 o 21:37 | Karma článku: 4,90 | Prečítané:  1041x

Slovenskí poslanci trávia prázdniny skutočne rozličnými spôsobmi. Dovolenkujú, predstavujú nové súčasti sociálnych balíčkov a niektorí dokonca ani počas uhorkovej sezóny nezabúdajú na „ochranu mravnosti detí a mládeže“.

Členovi hnutia OĽaNO Branislavovi Škripekovi opäť prekáža spôsob zobrazovania nahoty v slovenských médiách. Z tohto dôvodu sa rozhodol oživiť svoju petíciu za zmenu zákona upravujúceho podmienky predaja tlače a iných vecí spôsobilých ohroziť mravnosť.

Na stránke kampane http://nahotanapredaj.sk pán poslanec striktne odmieta označenie svojho úsilia za cenzúru. Jeho cieľom je údajne „len“ náležité označenie printových médií ponúkajúcich sexuálny obsah a ich zákaz verejnej propagácie, stiahnutie z výkladov nevynímajúc. Argumentuje pri tom analógiou s obmedzeným predajom alkoholu či tabakových výrobkov.

Podľa autora petície „sme [médiami] bezbreho zaplavovaní nesprávnym a poškodzujúcim zobrazovaním ľudskej nahoty. Dochádza  ku  dehonestovaniu  obrazu  ženy  propagovaním  perverzity, k výprázdňovaniu pohľadu na hodnotu ľudskej intimity a to až do takej miery, že neváhame hovoriť o sexuálizácii verejného  priestoru a ohrozovaní mravnosti najzraniteľnejších obyvateľov Slovenska – detí a mládeže. “ (Zdroj: http://www.nahotanapredaj.sk/wp-content/uploads/2013/07/peticny_harok_2015.pdf)

S uvedenými tvrdeniami však nie je možné celkom (alebo, ak chcete, bezbreho) súhlasiť. Koľko detí a mladistvých v dnešnej kybernetickej dobe číta noviny a časopisy v papierovej podobe? A koľko z nich má takmer 24 hodín denne prístup na internet, ktorý je skutočne bezbreho zaplavovaný erotickým obsahom?

Za problematické považujem aj stanovenie hranice medzi prijateľným a ohrozujúcim. Nahota i sexualita sú totiž človeku prirodzené. Ak budú noviny a časopisy s čo i len náznakom erotického obsahu z výkladov trafík skutočne vytláčané, jedného dňa sa budeme pozerať na prázdne sklené výplne.

Pokiaľ by bolo úsilie p. Škripeka korunované úspechom, budeme si musieť kupovať na občiansky preukaz aj športový denník. Stačí, že sa v ňom popri množstve článkov objaví aj stokrát omieľaná nahá fotografia Daniely Hantuchovej.

Ak si niekto myslí, že tento návrh sťaží (alebo nebodaj takmer znemožní) prístup mládeže k „ohrozujúcim“ materiálom, po prechode do online priestoru zostane nemilo prekvapený. Stačí do najznámejšieho internetového vyhľadávača zadať meno spomínanej slovenskej tenistky, kliknúť na záložku s príznačným názvom Obrázky a kontroverzná fotografia sa objaví hneď medzi prvými. Netreba dopisovať žiadne šteklivé prívlastky (hoci ich Google poznajúc chúťky svojich používateľov často ponúka - najmä v angličtine -  už sám od seba) ani rolovať stránku. Značné percento maloletých sa dennodenne pohybuje na sociálnych sieťach, kde sa taktiež nájdu priehrštia podobného obsahu, ktorý môže zdieľať množstvo ich priateľov. Zatiaľ je však internet pred reguláciou podobného obsahu zo strany Obyčajných ľudí ako-tak v bezpečí, počkajme si na ďalšie volebné obdobie.

Autor použil v petičnom hárku slová o alkohole a cigaretách, ja si pre zmenu pomôžem starou známou frázou o ovocí. Čím viac sa zakazuje, tým lákavejšie vyzerá a lepšie chutí. Na deti, predovšetkým mladšie, majú dohliadať rodičia. Samozrejme, spoločnosť zohráva v tomto procese významnú podpornú úlohu, nemôže však chýbajúcu rodičovskú kontrolu suplovať, pretože to ani nie je v jej silách. Práve v absencii výchovného dialógu medzi rodičom a dieťaťom sa nachádza ozajstný kameň úrazu všetkých vecí.

A že oblasť sexuality a nahoty priťahuje násťročných nie je ani v našich končinách už dávno žiadnou novinkou. Dospievajúca mládež sa najmä o opačné pohlavie s nástupom puberty zaujíma ďaleko intenzívnejšie, veď ide o prirodzený vývin mladého hľadajúceho sa človeka. Chlapci v tínedžerských časoch vždy túžili nazrieť dievčatám pod sukne a naopak. Bol azda pán poslanec v tomto ohľade výnimkou potvrdzujúcou pravidlo? Minulé generácie tomuto dnes údajne „škodlivému“ správaniu hovorili „normálne“ a nezdá sa, že by na ich príslušníkoch zanechalo stopy.

Nemali by sme sa obávať skôr tých, ktorí sa nás snažia tak úzkostlivo obrániť pred vplyvmi akéhosi imaginárneho zla, než vecí (alebo ľudí), pred ktorými sme chránení?

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?