Novak Djokovič, tenisový Dr. Jekyll a Mr. Hyde

Autor: Martin Matich | 20.7.2015 o 16:27 | (upravené 20.7.2015 o 18:16) Karma článku: 2,17 | Prečítané:  658x

Pokiaľ svetová jednotka vyhráva, predvádza dokonalú šou. Ak sa však stretnutie nebodaj prestane vyvíjať podľa Srbových predstáv, okamžite na dvorci vzplanie neskrotný balkánsky plameň útočiaci na všetko, čo je momentálne poruke.

Finále prestížneho turnaja v Miami, apríl 2015. Novak Djokovič bojuje proti Andymu Murraymu o svoj piaty titul z Floridy. Po vyhranom úvodnom dejstve má úsmev na perách. Zrazu sa ale karta obráti a za dlhší koniec povrazu ťahá súper, ktorý si vynucuje pokračovanie zápasu. Frustrovaný Srb pri ceste na lavičku pozrie na svoj box a zlostne zakričí. Vydesí tak zberača loptičiek. Ten sa „previnil“ iba tým, že si dôsledne plnil svoje povinnosti a priniesol tenistovi uterák. Zo strany prvého muža svetového rebríčka pritom nešlo o ojedinelý incident.

Naposledy Nole nepríjemne prekvapil počas osemfinále nedávneho Wimbledonu. Kevin Anderson vtedy nebol ďaleko od najväčšieho triumfu svojej kariéry, keď deväťnásobnému grandslamovému šampiónovi dôstojne vzdoroval viac než 4 hodiny. Pozornosť však nepútal len impozantný obrat rodáka belehradského rodáka, ktorý za stavu 0:2 ušiel hrobárovi z lopaty, ale najmä jeho skrat. V piatom sete totiž znenazdajky opäť zrúkol smerom k zberačke loptičiek ako zmyslov zbavený. Za svoje nešportové počínanie nedostal ani varovanie z empajru. A hoci sa neskôr mladému dievčaťu (podobne ako chlapcovi z Miami) ospravedlnil, jeho povesť zábavného chlapíka ozdobila ďalšia machuľa.

Emócie sú neoddeliteľnou súčasťou športových zápolení. Zverenec Borisa Beckera ale už niekoľkokrát prekročil hranicu. Pozorný fanúšik si možno spomenie na rozbitú lavičku pred tromi rokmi vo finále Roland Garros či predvlaňajší kopanec do časomiery v Šanghaji a takýchto príkladov by sme našli niekoľko. Podobné vyčíňanie jedného z najlepších tenistov histórie však zo strany rozhodcov spravidla zostáva nepovšimnuté. Arbitri by sa namiesto úzkostlivého počítania sekúnd medzi výmenami mali oveľa viac koncentrovať na dôsledné trestanie správania, ktoré so športom nemá nič spoločné.

Samozrejme, treba poukázať aj na dobré stránky známeho športovca. Djokovič myslí aj na ľudí, ktorých v živote nestretlo toľké šťastie, založil si vlastnú nadáciu a vo filantropii sa veľmi rýchlo našiel. Azda každému priaznivcovi musí imponovať nielen jeho všestrannosť, ale najmä výnimočná mentálna odolnosť. Práve obrovská ctižiadostivosť mu umožňuje vyhrávať zdanlivo stratené zápasy. Odvrátenou stranou rovnakej mince sú však nekontrolované výbuchy zlosti.

Pravý šampión sa neodlišuje od svojich súperov len počtom trofejí, ale predovšetkým pokorou a umením prehrávať. Novak by si pokojne mohol vziať príklad zo svojich dlhoročných rivalov Rogera Federera s Rafaelom Nadalom. Aj keby ich prevýšil úspechmi, stále bude musieť popracovať na sebaovládaní.

Známy lotyšský búrlivák Ernests Gulbis nedávno povedal, že súčasný tenis nemá zlých mužov. Zrejme však pri tomto konštatovaní zabudol na seba a v neposlednom rade taktiež na Novaka Djokoviča.

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Anton Zajac: Jediná šanca pre Slovensko je nová slušná strana

Nežijeme v liberálnej demokracii, ale v oligarchii, hovorí spolumajiteľ Esetu Anton Zajac.

PRIMÁR

Lekári sa môžu mýliť. Päť príbehov o zlej diagnóze

Nikto netúži byť medicínskou záhadou. Ale je jednoduché sa ňou stať.

EKONOMIKA

Nové pravidlá zásadne ovplyvnia ľudí. Dlžníkov aj exekútorov

Sociálna poisťovňa môže siahnuť na účet aj bez exekútora.


Už ste čítali?